Celý proces výmeny plynov medzi bunkami a vonkajším prostredím nazývame dýchanie alebo respirácia.

Respirácia prebieha v troch stupňoch:

1., pľúcna respirácia – výmena dýchacích plynov medzi okolím a pľúcami, 2., cirkulácia – prenos dýchacích plynov krvou z pľúc do tkanív, 3., tkanivová respirácia – výmena dýchacích plynov v tkanive (využitie kyslíka, tvorba oxidu uhličitého) Jednotlivé pochody pľúcnej respirácie na seba nadväzujú a navzájom sa ovplyvňujú. Zlyhanie ktoréhokoľvek z nich zapríčiňuje poruchu respirácie. Poruchami dýchania trpia vo svete milióny ľudí v akútnej, krátkodobej podobe alebo častejšie ako opakujúce sa chronické choroby. A tak ako si meriame krvný tlak, krvný cukor, cholesterol, môžeme si zmerať aj naše dýchanie, funkcie pľúc. Meranie funkcie pľúc môžeme previesť v kľude, pri alebo po fyzickej záťaži. Môžeme sa presvedčiť, ako človek reaguje v práci na telesnú záťaž, ako reaguje na 3/2013 Význam vyšetrení plúcnych funkcií záťaž športovec alebo napríklad astmatik či človek s CHOCHP. Zníženie množstva vydychovaného vzduchu prezradí, že niečo nie je s našim dychom v poriadku. Zadýchavanie sa po behu alebo pri stúpaní do schodov, môže mať príčinu v poruche nášho srdcového systému alebo nám niektorá zo základných metód funkčného vyšetrenia, či niektorá zo špecializovaných funkčných metód ukážu, že je spôsobené zúžením dýchacích ciest.

Vyšetrenie pľúcnych funkcií je indikované z nasledujúcich dôvodov:

– stanovenie diagnózy (včasná diagnostika počínajúcej obštrukčnej ventilačnej poruchy – bez subjektívnych ťažkostí u pacienta, pri postihnutí pľúcneho interstícia odchýlky vo funkčnom vyšetrení často predchádzajú zmenám na skiagrame hrudníka, sú indikované pri diferenciálnej diagnostike kašľa, dýchavice, ťažoby na hrudníku, abnormálnom posluchovom, či rtg náleze)

– monitorovanie liečby – stanovenie priebehu a prognózy ochorení (sledovanie dynamiky pľúcnych funkcií je dôležitým prognostickým ukazovateľom u väčšiny pľúcnych ochorení) – predoperačné vyšetrenia (predovšetkým pacienti s pľúcnym ochorením pred operáciami hrudníka, ale aj pred rozsiahlymi operáciami v dutine brušnej alebo pred kardiochirurgickými výkonmi) – posudkové účely – preventívne účely -výskumné účely (vyšetrenie pľúcnych funkcií je štandardnou súčasťou klinických štúdií pri overovaní nových metód funkčného vyšetrenia pľúc a ich zavádzaní do praxe).

Funkčné vyšetrenie pľúc môžeme zhruba rozdeliť

– na meranie hodnôt pľúcnych objemov a kapacít, – mechaniky dýchania, – ventilácie, distribúcie, – difúzie, perfúzie – na vyšetrenie krvných plynov s acidobázickou rovnováhou. Pľúcne objemy delíme na statické a dynamické. Pri statických pľúcnych objemoch nie je na rozdiel od dynamických objemov sledovaný vzťah k času. Dynamické objemy sú merané v priebehu úsilného alebo rýchleho dýchania.

Metódy funkčného vyšetrenia pľúc.

Poznáme niekoľko skupín metód funkčného vyšetrenia pľúc: – základné – vyhľadávacie – screeningové metódy: meranie PEF (vrcholový výdychový prietok) a jeho variability, orientačná spirometria (FVC, FEV1, FEV1/FVC %) a pulzná oxymetria. Pokiaľ je pri uvedených vyšetreniach zistená patológia je indikované podrobnejšie vyšetrenie – základné – rozšírené metódy: spirometria – krivka prietok objem, rhinomanometria, bronchodilatačné a bronchokonstrikčné testy, 6- MWT – špecializované metódy: odpory v dýchacích cestách (celotelový pletyzmograf, uzáverová alebo oscilačná metóda), nepriamo merateľné statické ventilačné parametre (pletyzmograficky, dilučná a vyplavovacia metóda), difúzna pľúcna kapacita pre CO (transfer faktor), pľúcna poddajnosť, vyšetrenie funkcie dýchacích svalov, krvné plyny a acidobázická rovnováha, spiroergometria, vyšetrenie pľúcnej cirkulácie, vyšetrenie v spánkovom laboratóriu. Najrozšírenejším vyšetrením funkcie pľúc – pre pomerne nenáročnú metodiku a použitie relatívne jednoduchých tzv. polouzavretých prístrojov, ktoré merajú len zmeny objemu pri výdychu – je meranie hodnôt úsilného výdychu. Objem úsilného výdychu za prvú sekundu (FEV1) je objem vzduchu v litroch, ktorý vyšetrovaná osoba vydýchne za prvú sekundu úsilného výdychu po maximálnom vdychu. Vyšetrený výdychový objem sa vyjadruje často ako percento z vyšetrenej vitálnej kapacity (FEV1/ FVC%) a nazýva sa Tiffeaunov index. Vitálna kapacita (VC) je zmena objemu vzduchu v pľúcach, ktorú meriame medzi úrovňou maximálneho vdychu a maximálneho výdychu. Rozlišujeme inspiračnú vitálnu kapacitu (IVC) a expiračnú vitálnu kapacitu (EVC). Maximálny prietok v strednej časti výdychu (FMF, MMF, FEF 25-75) je priemerný výdychový prietok v litroch za sekundu, vyšetrený v rozmedzí 25% až 75% úsilnej vitálnej kapacity. Hodnoty získané pri meraní úsilného výdychu nám pomáhajú aj pri základnom orientačnom rozlíšení obštrukčného a reštrikčného typu ventilačnej poruchy. Meraním vrcholového výdychového prietoku (PEF) = najväčší dosiahnutý prietok pri úsilnom výdychu z úrovne maximálneho vdychu, vyjadrený v litroch za sekundu, získame hodnotu, ktorá nás informuje o priechodnosti dýchacích ciest, o sile výdychového svalstva, o námahe vynaloženej na výdych. Vyšetrenie pľúcnych objemov a kapacít poskytuje informáciu o “rozmeroch“ pľúc a systéme pľúca – hrudník. Niektoré z pľúcnych objemov a kapacít môžeme vyšetriť a zaznamenať priamo pri dýchaní do prístroja (dychový objem, rezervné objemy, vitálna kapacita). Priame merania objemov a kapacít robíme najčastejšie na spirometri. O ďalších hodnotách (reziduálny objem, funkčná reziduálna kapacita, celková pľúcna kapacita) sa informujeme nepriamym spôsobom – zriedením plynov so známou koncentráciou (dusíková a héliová metóda) alebo vyšetrením celkového množstva stlačiteľného plynu v hrudníku (pletyzmografická metóda). Všetky objemy a kapacity vyjadrujeme v litroch za štandardných podmienok (BTPS).

Priame merania:

Dychový objem – je objem vzduchu, ktorý vyšetrovaná osoba vdýchne alebo vydýchne pri pokojnom dýchaní. Inspiračný rezervný objem (IRV) je objem vzduchu, ktorý ešte môže vyšetrovaná osoba vdýchnuť od konca pokojného vdychu. Súčet dychového objemu a inspiračného rezervného objemu sa nazýva inspiračná kapacita (IC) Expiračný rezervný objem (ERV) je objem vzduchu, ktorý môže vyšetrovaná osoba vydýchnuť od konca pokojného výdychu. Vitálna kapacita (VC) – z objemov a kapacít získaných priamo pri registrácii má najväčší význam vitálna kapacita. Táto môže byť znížená pri v dôsledku viacerých faktorov. Vo viacerých prípadoch je hlavnou príčinou jej zníženia úbytok pľúcneho tkaniva a pľúcnej elastickosti (stavy po odstránení časti pľúc, stlačenie alebo prerastanie funkčného tkaniva nádorom, uzáver dýchacích ciest, zápalové procesy, výraznejšie zúženie malých dýchacích ciest, nadmerné prekrvenie pľúc, prítomnosť tekutiny v alveolárnych priestoroch a iné). Zo zriedkavejších mimopľúcnych príčin zaznamenávame zníženie VC pri obmedzení dýchacích pohybov pľúc (deformácie hrudníka a chrbtice, zlomeniny rebier, prítomnosť tekutiny v pohrudnicovej dutine, zrasty pohrudnicových listov, obmedzenie pohybov bránice, gravidita, prítomnosť tekutiny v brušnej dutine, obrna dýchacieho svalstva a iné.)

Nepriame merania:

pri ktorých využívame najčastejšie celotelovú pletyzmografi u (bodypletyzmografi u). Táto dovoľuje určenie vnútrohrudného objemu plynu, rovnako ako aj odhad odporu kladeného prúdiacemu vzduchu v dýchacích cestách. Princíp merania pletyzmografi ckou metódou je založený na Boylovom – Mariottovom zákone, ktorý hovorí, že za izotermických podmienok (stála teplota) je vzťah medzi zmenami tlaku (P) a objemu (V) konštantný. Vyšetrenie sa prevádza v bodypletyzmografi ckej kabíne (prakticky vzduchotesná kabína).

Merané parametre :

– reziduálny objem (RV) = objem vzduchu, ktorý zostáva v pľúcach na konci maximálneho výdychu. RV získame obyčajne odčítaním expiračného rezervného objemu od funkčnej reziduálnej kapacity (FRC-ERV) – funkčná reziduálna kapacita (FRC) je objem vzduchu v pľúcach na konci pokojného výdychu. Je súčtom reziduálneho objemu a expiračného rezervného objemu (RV+ERV).E – celková pľúcna kapacita (TLC) – objem plynu v pľúcach na vrchole maximálneho nádychu (TLC=RV+IVC,TLC=FRV+IC), je určená bodom, v ktorom sa tlak vytvorený inspiračným svalstvom úplne spotrebuje na prekonanie elastickej retrakčnej sily respiračného systému. Pri CHOCHP nebýva zväčšenie TLC veľké, pretože zo zväčšujúcim sa objemom klesá sila inspiračného svalstva – inspiračná vitálna kapacita (IVC) – maximálny objem vzduchu, ktorý možno po maximálnom výdychu nadýchnuť. S ňou úzko súvisí aj inspiračná kapacita (IC) – objem vzduchu, ktorý možno vdýchnuť po normálnom výdychu (IC = IRV + Vt, IC = TLC – FRC). IC je jediným parametrom získaným pri spirometrickom vyšetrení metódou slučky prietok – objem, z ktorého možno usudzovať na prítomnosť pľúcnej hyperinfl ácie. Pri hyperinfl ácii dochádza k zníženiu IC a zároveň recipročnému zvýšeniu FRC, čo sa klinicky prejaví dýchavicou a znížením tolerancie záťaže. Naopak zníženie hyperinfl ácie zvyšuje IC, znižuje FRC a tým sa znižuje citlivosť – vnímanie námahovej dýchavice a zvyšuje sa tolerancia fyzickej záťaže. Zmena IC tiež dobre koreluje s toleranciou fyzickej záťaže. Rovnako pri bronchodilatačných testoch je u pacienta s už dokázanou chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) hodnota IC, resp. jej postbronchodilatačné zlepšenie vhodnejším parametrom než samotná hodnota FEV1 odrážajúca hodnotu obštrukcie. Význam IC pri postihnutí pľúc zodpovedá významu ejekčnej frakcie ľavej komory pri postihnutí srdca. TGV – objem plynu v hrudníku v akomkoľvek čase a na akomkoľvek stupni hrudnej kompresie meraný celotelovou pletyzmografiou.

Význam nepriamych meraní a získaných parametrov.

Pomer inspiračnej kapacity k celkovej pľúcnej kapacite (IC/TLC) (%) – je nezávislým prediktívnym faktorom mortality pacientov s CHOCHP. Pacienti s IC/TLC<25 majú významne väčšie a pacienti s IC/TLC>25 významne menšie riziko celkovej i respiračnej mortality. Zníženie TLC je najobjektívnejším ukazovateľom reštrikčnej ventilačnej poruchy. Zvýšenie RV a FRC, resp. TGV poukazuje na hyperinfl áciu pľúc. Podľa smernice na hodnotenie funkčného vyšetrenia, hovoríme o pľúcnej hyperinfl ácii vtedy, ak je zvýšená absolútna hodnota RV nad horný limit normy (alebo nad 150% RH) pri normálnej alebo zvýšenej absolútnej hodnote TLC ( nad 80% n. h.) a pri hodnote RV/TLC % zväčšenej nad hornú hranicu normy. Termín pľúcna hyperinfl ácia (čiže zmena dychovej polohy smerom inspiračným) nemôžeme zamieňať s pojmom emfyzém. Sama pľúcna hyperinfl ácia sa nevyskytuje iba pri emfyzéme, ale aj u pacientov s prieduškovou astmou, pri chronickom zápale priedušiek, ale aj pri ďalších ochoreniach spojených s istým stupňom obštrukčnej poruchy. V niektorých prípadoch zistíme hyperinfl áciu skôr ako obštrukčnú ventilačnú poruchu. Zvýšenie FRC (TGV) a RV môžeme pokladať za jeden z prvých príznakov obštrukcie v dýchacích cestách. Celotelový pletyzmograf (bodypletyzmograf) využívame aj pri meraniach odporu dýchacích ciest (Raw). Odpor dýchacích ciest vzniká vzájomným trením molekúl prúdiaceho vzduchu a trením molekúl vzduchu o steny dýchacích ciest. Odpor dýchacích ciest je daný pomerom tlakového spádu medzi alveolami a ústami k prietoku vzduchu dýchacími cestami. Hodnota Raw vyšetrená celotelovým pletyzmografom umožňuje posúdiť obštrukciu dýchacích ciest pri pokojnom dýchaní. Nevyžaduje nijakú „spoluprácu“ s vyšetrovanou osobou, takže táto nemôže vyšetrované hodnoty významnejšie ovplyvniť. Vhodná je na posudkové účely. Zvýšenie Raw môžu zapríčiniť viaceré funkčné poruchy pľúc, z ktorých najdôležitejšie sú: – zhoršenie priechodnosti dýchacích ciest (hlien, cudzie teleso, stiahnutie svalstva priedušiek, tlak z okolia dýchacích ciest ap.) – zníženie retrakčnej sily pľúc (zhoršenie elastických vlastností pľúc) – zvýšenie poddajnosti priedušiek (zvýšená pohotovosť ku kolapsom DC) – zmenšenie objemu dýchacích ciest Kvantitatívne vyjadrenie všetkých v úvode spomenutých procesov pľúcnej respirácie vyžaduje širokú škálu funkčných vyšetrení pľúc. Niektoré sú jednoduché, iné vyžadujú drahé prístroje a veľké technické skúsenosti. Pomerne veľká časť funkčných testov je podmienená aktívnou spoluprácou vyšetrovanej osoby, existujú však aj také, ktoré nie sú náročné na spoluprácu a sústredenie vyšetrovanej osoby. Ich použitie je výhodnejšie predovšetkým u osôb nervovo labilnejších a duševne zaostalých alebo u osôb, ktoré sa usilujú z rôznych príčin chorobu predstierať. Funkčné vyšetrenia pľúc nemôžu v nijakom prípade nahradiť ostatné diagnostické vyšetrenia. Môžeme nimi len dokázať to, že určité ochorenie spôsobilo poruchu pľúcnej funkcie.